Expedícia

Expedícia Petra Valušiaka s cieľom uskutočniť najdlhší sólový prechod naprieč Antarktídou bez technických pomôcok, vonkajšej podpory a zásobovania.

Veľký klinec

• Takto volajú Eskimáci Severný pól. Tento pomyselný bod, kde ľubovoľný smer ukazuje na juh, a deň a noc trvajú pol roka, lákal ľudí od nepamäti. Akoby mocný magnet priťahoval k sebe odvážnych dobyvateľov
• Nakoniec v roku 1909 sa ho podarilo dobyť R. Pearymu
• No ďalších 90 rokov zostal neuskutočniteľným autonómny prechod Severného ľadového oceánu o ktorý sa pokúšali mnohí
• R. Messner po svojom neúspešnom pokuse v roku 1995 vyhlásil, že je to najťažšia a posledná expedícia 20. storočia
• Až v roku 1998 Slovensko - ruská štvorica polárnikov dokázala to, o čom mnohí len snívali. Prešli z Ruska cez Severný pól do Kanady čisto autonómnym spôsobom, bez leteckej podpory a dopĺňania zásob

Južný pól

• Objavovanie Antarktídy a dobýjanie Južného pólu v ničom nezaostalo za severskou horúčkou
• Koncom 19. storočia udalosti nadobudli rýchly spád. V roku 1909 sa Shackleton dostal až na 88°23’ j.š., delilo ho 179 km od pólu. Stačilo by len 5 dní. Kvôli prežitiu sa rozhodol pre návrat
• O dva roky neskôr juho-polárna horúčka vrcholí. V decembri roku 1911 päť mužov pod vedením famózneho nórskeho polárnika R. Amundsena dosiahlo Južný pól
• O niečo neskôr dosiahol Južný pól aj anglický polárnik R. Scott. Namiesto radosti ich však čaká veľké sklamanie vrcholiace do osudnej tragédie
• Avšak autonómny prechod od Atlantického pobrežia cez Južný pól naprieč Antarktídou až k Tichému oceánu stále ešte čaká na svojho dobyvateľa...

A práve preto sa Peter Valušiak vydáva 26. októbra 2008 na dlhú cestu za splnením ďalšieho zo svojich mrazivo odvážných snov. Áno, tentoraz je cieľom unikátny autonómny sólo prechod naprieč Antarktídou z pobrežia Antarktídy na brehu Atlantiku, z oblasti polárnej stanici Novolazarevskaja,s dosiahnutím Južného pólu až na stanicu McMurdo pri Rossovom mori. Pred sebou má takmer 4000 km naprieč najnehostinnejším kontinentom našej planéty a 120 dní mrazu a samoty, za sebou sane vážiace až 200 kg.
Štart expedície na konci októbra, znamená začiatok antarktického leta. Je to obdobie silných vetrov, neustálych zmien a mrazov dosahujúcich až -50 °C. Lietadlo IL-76 prepraví Petra z Cape Town (JAR) na breh Antarktídy (70°50'S a 11°36'E).
Potom ho čaká uz len stúpanie od úrovne mora až po Južný pól (90°00'S) s nadmorskou výškou 2 855 m.n.m. kam by mal doraziť okolo 10 januára 2009.
Druha polovica jeho cesty vedie po stopách Amundsena cez ľadovec Axela Heiberga (85°25’S, 163°0’W), popod Transarktické pohorie až na stanicu McMurdo (77°51'S, 166°40'W).
Tu už ho bude čakať druhá časť expedície a ďalšie výzvy. Najprv zdolanie činného vulkánu Mt.Erebus (77° 32’ S, 167° 10‘ E) vysokého 3 794 m.n.m. a následne plavba na expedičnom dvojsťažníku po ostrovoch v Rossovom mori a naprieč Tichým oceánom až na Nový Zéland.
Ako navigačný systém bude Peter používať GPS v kombinácii s kompasom. Pravidelné novinky z jeho expedičného denníka sa budete môcť dozvedieť vďaka spojeniu cez iridium satelitný systém, ktoré budú šírené cez mediálnych partnerov a internetom. A samozrejme kamera nemôže chýbať v technickom vybavení Petra tak ako v posádke lode nebude chýbať Pavol Barabáš. To znamená, že skúsené duo Valušiak – Barabáš sa po expedičnom i filmárskom zdolaní Arktídy zachytenom vo filme „118 dní v zajatí ľadu“ vydáva na opačný pól zeme, aby tento odvážny plán zopakovalo.

Ciel expedície.

• Uskutočniť sólový prechod naprieč Antarktídou bez vonkajšej podpory,použitia kitu a zásobovania.